štvrtok, 13. februára 2014

Heisse Liebe


Opäť sa spoza každého rohu prikrádajú Amorovia, Erosovia, potulní umelci s ukulele a srdcia rôznych rozmerov a z rôznych materiálov. Od čokolády obalenej v červenom chemlone po šáločky z ružového bakelitu. Nemôžem povedať, že by som bola zástancom tohto sviatku, aj keď uznávam, že nejaký ten šperk, nehnuteľnosť  alebo marcipán v čokoláde ma nikdy nenechá chladnou. Na druhej strane mi však ale strašne pijú krv tí ľudia, čo už týždeň dopredu zdieľajú rôzne hejtovacie obrázky ako nenávidia Valentína a aký je to komerčný sviatok a rôzne prostredníky pred regálmi so srdiečkami. Podľa mňa, nech si s týmto dňom každý vynaloží ako sám chce. Každopádne či už na Valentína alebo inokedy, vždy si nájdime čas na niečo delikátne v tvare hrocha, meteoritu alebo trebárs aj srdca.. Toto je môj najobľúbnejší dezert, ktorý je už síce chronicky známy ešte z učebnice nemčiny pre ôsmy ročník základných škôl ale pre tých, ktorí ho ešte neskúšali alebo na neho zabudli, je absolútne geniálny, a čo je dôležité, je veľmi jednoduchý a časovo nenáročný!
Nechoďme teda okolo horúcej kaše:

nedeľa, 2. februára 2014

Arancini siciliani!


Po nárekoch, výstrahách a ponosoch, prečo vkuse prispievam sladkosťami a ničím ,,poriadnym", som sa rozhodla zrealizovať jeden z mojich najobľúbenejších talianskych snackov. Skúšala som to prvýkrát v Ríme a absolútne som nevedela. čo to je. Väčšinou keď som v cudzine, vyberám si jedlá podľa toho, s akými komplikáciami viem vysloviť ich názov, (,,arancine con gorgonzola",  ,,cocq au vin", ,,hot dog" atď.). A navyše som zbadala niekde pri Vatikáne taký super obchodík, kde nepredávali nič iné iba tieto malé hruškoidné fritované guľky. Mal vo výklade ,,betlehem" ale namiesto Jozefa tam s palicou stál sám Eric Clapton. Teda aspoň podľa mňa určite. Originálne arancini sú oveľa väčšie ale ja som si povedala, že čím menšie, tým viac trojobalu. 
A teraz trochu edukácie:
Arancini pochádzajú zo Sicílie z nejakého 10. storočia. Odvtedy sa začali robiť aj v iných častiach Talianska, na Sicílii má však tvar hrušky (tie som robila ja lebo veď originálna receptúra) a inde guľky. V Ríme majú aj iný názov - suppli a v Neapole - pall´e riso (ryžové gule).
Väčšinou bývajú plnené mäsovým ragú ale existuje už milión náplní. To je asi tak všetko, čo by ste o nich mali vedieť. A ešte to najdôležitejšie - ako si  ich vypýtať: ,,due arancine per favore!". (lebo vedzte, že jeden (alebo jedna? mám lingvistickú dilemu) nikdy nie je dosť)