Nemám rada padelky. Ani rôzne atrapy či falzifikáty. Radšej
si kúpim pravý smaragd ako falošný diamant, pravú kabelku strednej cenovej
kategórie než Birkinku od Vietnamca, radšej pravú nutellu ako nepravý haselnuss
créme poggy alebo foggy alebo s podobným názvom. Odmalička som mala nervy,
keď sa mi matka pokúšala podstrčiť namiesto nesquik guličiek nejaké podobné zdravšie
napodobeniny. Alebo nebodaj keď som musela piť v škôlke nejaké podozrivé
bledé kakao namiesto poctivého granka. Hádzanie sa o zem nebol môj štýl
avšak tieto veci ma naozaj dokázali rozpáliť.
Jednou z vecí, ktoré ma dokážu vytočiť ešte aj dnes, je
nahrádzanie surovín v receptoch. Cheesecake je cheesecake a hotovo.
S philadelphiou alebo mascarpone. Všetko ostatné je pre mňa tvaroh-cake,
lučina-cake, ba to najväčšie zverstvo: smotánová nátierka-cake.
ALE! na obranu padelkov, tento cheesecake vôbec nemal byt
cheesecake-om. Stvorila som ho vlastnoručne z tvarohového Evinho rebra keď sme náhodou nemali mascarpone, čo som si vlastne všimla až keď sa mi piekol sušienkový spodok. Je iba náhodou, že chutil na nerozoznanie od toho pravého, ba podľa zlých
jazykov niektorých degustátorov, ešte lepšie. Recept som vymýšľala sama za
pochodu, aj keď to nevylučuje, že už dlhé roky existuje na vareche alebo tak.