Každý deň budú vraj...ach.

                       

Viem, foodblogeri by mali mať radi vianoce. Už len z princípu. Ja som buď psychopat alebo je to marketingový ťah, ale ja ich skrátka nemusím. Čas radosti a pohody..bla bla. Blikajúce svetielka navodzujúce epileptické záchvaty a dôchodcovia prevtelení do pašerákov búrskych orieškov a mandariniek, násilne sa predbiehajúc v rade pri pokladni - uznajte sami.

Navyše v každom komerčnom rádiu sa aspoň 25x denne prestrieda trio - ujo Žbirka, božskej Kája a George Michael (dobre, uznávam, že last christmas je song storočia).

ALE! Čo na vianociach milujem (hneď po gigantickej nádobe so zemiakovým šalátom), je pečenie. Konečne ma nikto nemôže obmedzovať irelevantnými argumentmi typu ,,nepeč 12 druhov, stačia dva´´ alebo ,,nemyslím si, že potrebujeme 28 plechov koláčov´´. Skrátka všetko, čo vytvorím, padne (skôr či neskôr, i keď v marci) za vlasť - tak sa mi to páči.

Klasickými receptami typu vanilkové rožky alebo medovníky - tým Vás asi neobohatím. Vyrobiť ich ale tak či tak musím - je to u nás povinná jazda.

Avšak každý rok sa snažím do tejto domácnosti (s istou dávkou nepochopenia) priniesť niečo menej ,,otrepané´´ a predsa s vianočnou tematikou..

Tento rok na Vás čaká dlhý zoznam, ktorý odštartujú tieto rumové perníčky. Pôvodne som Vás chcela nechať v napätí do poslednej predvianočnej sekundy ale ked som si dala dokopy, koľko mám toho na pláne, posledný vianočný príspevok mi vychádzal na Sviatok práce.

Tartalette s banánmi a karamelom

Tento recept som bezpochýb vymýšľala sama. Napokon, nie je to ani vrchol mojej cukrovinkárskej kariéry. Alebo možno aj áno, pretože kým som stlačila spúšť, ostal iba jediný kúsok. Ale možné je aj to, že ostatné neboli také reprezentatívne..priznávam totiž, že tento recept je vytiahnutý z archívu.

Scottish shortbreads

  Ak aj vy považujete Škótsko za zhlúčik šialencov nosiacich kilt a hrajúcich na gajdách, stotožňujete sa s názorom Lady M. Avšak za čo tento národ odsudzovať netreba,  sú tieto sušienky. Pýšia sa ich originálnou receptúrou, aj keď je celkom možné, že ich vlastne pôvodne vymyslela Martha Stewart. Nebuďme však škodoradostní a poďme si spolu vychutnať krehké maslové scottish shortbreads s limetkovým krémom, ktorého pôvod je mi zatiaľ neznámy. Dajmetomu, že pochádza z Marmelandu.

Natália, cupcake mi naspäť vráť...

Keď som prijala pozvanie na B-day párty mojej veľmi dobrej kamarátky a diétnej supútničke - Natálie, bolo mi jasné, že objaviť sa bez nejakej pochúťky by bolo absolútne neprípustné. Bohužiaľ, vďaka časovej tiesni som sa nemohla ,,vyšantiť´´ na ďalšej poschodovej torte, a tak som si spomenula na časovo menej náročné cupcakes vábneho výzoru, ktoré som kedysi ukradla Marthe Stewart. Samozrejme, to by som nebola ja, keby som si recept trošku neprispôsobila...a krém som vytvorila sama v danej chvíli (avšak netvrdím, že nejaký podobný už neexistuje a ak áno, určite mi ho z pomsty ukradla Martha)

Dodatočne sa teda ospravedlňujem Natáliinej diéte a zároveň všetkým hosťom, ktorým sa jeden neušiel.

Gaštanové tortičky

Je tu jeseň...nič sa nepári, slnko nesvieti, nie je počuť detský smiech a voda neláka. Čo už nám teda ostáva, než sa začať prejedať. Možno Vám napadá iný spôsob ako zahnať pocity frustrácie, avšak  ja osobne tento hodnotím ako najefektívnejší a najbezbolestnejší, dokonca bez trvalých následkov.

A ktorú inú surovinu než gaštany by sme mohli povýšiť na tento post!

Lady Monte

Monte monte tralala, monte to je dobrota, je to monte od zotta. Pravdepodobne zvučka známej reklamy na detský mliečny dezert neobsahovala ani jedno z uvedených slov. Pre Lady M. to však nie je žiadny problém a ako správny budúci kreatívec si vymyslela vlastný (či by som sa uživila, posúďte sami). Veď kto by si to už pamätal. Sú tomu roky, čo som ťahala matku do sektoru s chladiacim pultom a sľubovala večnú poslušnosť za štyri maličké tégliky lieskovo-orieškového krému.

Trvalo celých (povedzme 20 rokov), kým som objavila tajnú receptúru tohto skvostu. Cítite to napätie? Ak nie, mali by ste začať, pretože v nasledujúcich riadkoch sa s Vami podelím o recept, ktorý zmení Váš doterajší život. Možno aj Vašu váhu. A frekvenciu výskytu zubných kazov.

Klamem. Odhalili ste ma. Na tento recept som prišla úplnou náhodou, keď som ako obvykle, v hriešne pokročilej nočnej hodine, vyjedala mascarpone lyžičkou následne ponorenou do nutelly. Avšak tento bleskový objav vtlačil do mojej duše nezmazateľnú pečať! 

Tekvička so zabudovanou pavučinou

Viem, viem. Už opäť nedodávam recepty v dostatočnom predstihu. Čo však zmôžem, čas je luxus. Utešujme sa snáď iba tým, že aj tak by sa nikto z Vás nepustil do výroby tejto halloweenskej kreácie. V našich končinách aj tak tento sviatok nenadobudol status akcie roka, tak načo by sme sa trápili. Tam, kde mu pripisujú magickú hodnotu a každoročne stroja rôzne ceremoniály, tam mali tento rok iné aktivity.

Prejdime teda k podstate a predstavme si tieto kreatívne pretransformované mini bábovky. Samozrejme nie je problém ich vyhotoviť aj v klasickej veľkosti. Avšak jedine pokiaľ ste schopní vyplniť povestnú bábovkovskú dieru v strede. Alebo máte k dispozícii neexistujúcu bezotvorovú formu.

Bez zbytočných odbočiek:

2 mini (prípadne veľké) bábovky

Mascarpone

Kyslá smotana

Práškový cukor

Vanilkový cukor

1 vajce

Jemný tvaroh

Vanilkový lusk

Šľahačka

Horká čokoláda

Oranžové farbivo

Bábovka č.1 (tá s pavučinou) je vlastne iba malý cheesecake bez sušienkového základu. Potrebovali sme teda 1 mascarpone, cukor, vajce, trošku šľahačky, vanilkový lusk. Túto vyšľahanú zmes sme dali upiecť podla modelu cheesecake klasik, t.j. pri tejto veľkosti cca 15 minút vo vodnom kúpeli. Po vychladnutí ho potrieme smotanou zmiešanou s vanilkovým cukrom. Necháme poriadne stuhnúť a roztopenou čokoládou pomocou cukrárskeho vrecka kreslíme pavučinu. Tadá, bábovka č. 1, ktorá vlastne nie je bábovkou, je na svete.

Bábovka č.2 (tekvicový kryt) je, dalo by sa povedať, klasická bábovka. Recept na bábovku neuvádzam, nakoľko je to rodinné tajomstvo (týmto sa Vám snažím naznačiť, ako veľmi sa mi nechce opisovať prípravu chronicky známeho múčnika). Upečieme si teda bábovku a po vychladnutí ju natrieme hrubou vrstvou šľahačky zmiešanej s jemným tvarohom, cukrom podľa chuti a oranžovým farbivom. Po vytvarovaní aspoň približného tvaru tekvice necháme pokrievku stuhnúť. Neskôr použitím štetca prifarbíme farbivom výraznejšej oranžovej potrebné zárezy. Dozdobíme stopkou a lístočkom vlastnej výroby, prípadne nevlastnej.

Oranžovou tvaroho-šľahačkou potrieme aj spodnú časť, aby tvorili dojem rozkrojenej tekvice.

Servírujeme najlepšie tesne vedľa seba, prípadne položenú jednu cez druhú, aby bolo vidno pavučinu ale zároveň aby jemné čokoládové čiary nepopraskali. Tento návrh servírovania som už kvôli nátlakom degustátorov nestihla zvečniť, ponechám túto ideu teda na Vašej predstavivosti. Veď predsa máte celý rok na to, aby ste si to v pokoji premysleli!

Citát Lady M. pre dnešný deň:

„Jediné obmedzenia, které v ľudských životoch existujú si kladieme my sami.“ Konfucius

Papardelle con blabla alias domáce papardelle s hľuzovkovým olejom, mandlami, makom a sušenými slivkami

Hľuzovky. Považujem ich za zázrak prírody. Ak by som si mala vybrať medzi amputáciou končatiny a poslednou čiernou hľuzovkou na svete, vybrala by som si hľuzovku. Dokonca by mi stačila aj polovica.

Avšak nakoľko som si tento recept vymyslela v poslednej chvíli (priznávam, nevymyslela som ho úplne ale pozmenila som ho natoľko, že by ho vlastná mater nespoznala), a tak na kúpu hľuzoviek som nemala priestor..aj keď z osobnej skúsenosti viem, že ani týždeň by nebol dosť na zaobstaranie tejto vzácnej suroviny..ale pre Lady M. nie je nič nemožné a teda sľubujem, že nabudúce prídu hľuzovky v súlade s poriadkom.. 

Použila som teda hľuzovkový olej, ktorý ma milo prekvapil a za svoje suplovanie by sa teda naozaj nemusel hanbiť... (iba trošku ale pri jeho cene, čo by sme aj mohli čakať)

 

Základom úspechu tejto kreácie sú však okrem zatuchnutej príchute hľuzoviek aj domáce cestoviny. Nakoľko tento recept neobsahuje priveľa ingrediencií a dáva teda priestor vyniknúť chuti cestovín, určite by som volila cestoviny domáce, minimálne nejaké predražené, ktoré domácu chuť aspoň sľubujú.

Potrebujeme:
na cesto (pre 2 osoby):                                           komponenty:
100g múky                                                             hľuzovkový olej (prípadne stružlinky hľuzovky)
1 vajce                                                                    nasekané mandle
1 PL oleja (nie olivového)                                     mak
soľ                                                                          olivový olej
                                                                               soľ
                                                                               parmezán + sušené slivky na ozdobu

Cesto spracúvame spôsobom, že múku s vajíčkom, štipkou soli a olejom miesime až kým nám nevznikne hladká hmota, t.j. až kým nám neodchádza zápästie na oboch rukách od bolesti. Takto spracované cesto prikryjeme sklenenou miskou a na 30 minút pred ďalším spracovaním ho necháme odpočívať. V pokoji.
Po 30 minútach ho prepustíme zo skleníkového väzenia a začneme vaľkať na hrúbku 1 mm - presne tak, 1 mm. A krájame ho na požadovaný tvar, v tomto prípade na cca 1 cm široké rezance. Ponoríme ich do vriacej vody a  necháme variť cca 7-9 minút na požadovaný al dente stav.

Asi 3 minúty pred dovarením cestovín si na troške obyčajného oleja opražíme nasekané mandle, ktoré posolíme..to by bolo asi všetko.
Uvarené a odkvapkané cestoviny nakoniec pridáme do mandľovej zmesi a premiešame...pridáme hľuzovkový olej a poprášime celým makom.
Navrch každého taniera pridáme plátky parmezánu a sušené slivky, ktoré sme si predtým uvarili v troške vody s koňakom.

Primitívne ale kreatívne a chutné!

A pamätajte, ak by Vám to chutné nepripadalo, ešte vždy si na to môžete dať kečup.

Citát Lady M. pre dnešný deň:
,,Predstavivosť vládne svetu.´´ Napoleon Bonaparte

Happy B-day, Lady M.!

     Áno...Lady M. je opäť o rok staršia. Nebuďme však príliš konkrétni a časové údaje ponechajme v hmlistom zákutí našej predstavivosti..
Nakoľko je Lady M. elegán a tak trochu klasik, pri vyslovení slova narodeninová ,,torta´´ sa jej v mysli začne rozbaľovať namiesto balíčka bielej umelohmotnej pasty, sľubujúcej ,,chuť marcipánu´´, pravá nefalšovaná čokoláda..(minimálne teda, ak ide o tortu pre uspokojenie jej odborného a umeleckého očka)

V prvých momentoch tvorenia tejto čokoládovej kreácie, som sa stretla  s nepochopením zo strany rodinných príslušníkov, pretože 3 poschodia sú vraj zbytočný výplod mojej megalomanskej povahy..
Na ICH prekvapenie však už o dva dni neskôr nebolo čo ponúknuť náhodným gratulantom, pretože celá padla za obeť neúprosným chúťkam... (vrátane dekorácií)

   Rada sa teda s vami podelím o tento recep, možno aj preto, že sa veľmi neobávam konkurencie. Málokomu sa totiž chce investovať do zdanlivo jednoduchej torty takmer 2 dni čistého pracovného času, obarený prst (prípadne dva), cez 4 kvalitné čokolády a...to je vlastne všetko.

Nenechajte sa ale odradiť úrazmi ani investíciou..pretože ak hľadáte dych vyrážajúci elegantný dezert, táto torta je správnou voľbou..

Čokoládová torta s kávovým krémom:

Cesto:
8 vajec
1,5 hrnčeka kryštálového cukru
1,5 lyžičky prášku do pečiva
1,33 hrnčeka polohrubej múky
4-5 lyžíc kakaa

Krém:
3 vajcia
3 lyžice kryštáľového cukru
125g mascarpone
1 vanilkový cukor
2 PL mletej kávy
1 ristretto (veľmi silné malé espresso)

Dekorácie:
3 kvalitné horké čokolády
3 lyžice stuženého tuku
3 stužky ľubovoľnej farby
pralinky
kakao


*Suroviny sú rozpočítané na 3 poschodia torty, pričom najväčšia má priemer 25 cm a najmenšia cca 12 cm.

Začneme pečením troch korpusov, ktoré si predtým klasicky vystelieme papierom na pečenie. Keďže cesto na všetky tri poschodia je rovnaké, manipulovať s ním sa nám bude veľmi jednoducho.
Prípravu cesta snáď ani nie je potrebné uvádzať ale predsa aspoň v skratke: vyšľaháme si bielka, pridáme cukor, žĺtka a nakoniec múku vopred zmiešanú s kakaom a kypriacim práškom. Pečieme na teplote 160° cca 40 minút najväčšiu, 20 minút strednú a 10 minút najmenšiu....alebo podľa potreby.

Krém pripravujeme ako klasický žĺtkový krém, kto by však nevedel, čo tento názov označuje, krátke vysvetlenie: 3 vajcia, 3 lyžice cukru a vanilkový cukor najskôr meirne rozšľaháme v miske, ktorú neskôr vložíme do tzv.vodného kúpeľa a to tak, že umiestnime misku na hrnic, v ktorom vrie voda..mixujeme až do zhustnutia, kedy budú vajcia pripomínať puding. Pridáme kakao predtým rozmiešané v troške horúceho mlieka (pričom stále mixujeme). Zmes necháme vychladnúť, potom primiešame kávu, ristretto a mascarpone. Toľkoto teda ku krému.

Dekorácie:

Je prípustné obložiť okraje torty aj čokoládou, ktorú iba nalámeme na požadovanú dĺžku prúžkov, avšak oveľa profesionálnejšie vyzerajú vlastnoručne narezané tenké plátky.
 Vo vodnom kúpeli si teda rozpustíme čokoládu so stuženým tukom. Keď bude tekutá a hladká, vylejeme ju na papierom alebo alobalom vopred vyložený plech a necháme stuhnúť (najlepšie v mrazničke).
Po vybratí čokolády opatrne odstránime alobal alebo papier a na skle alebo inej hladkej podožke tenkým nožom vopred namočeným do horúcej vody krájame rovnako veľké prúžky.

Ďaľší postup azda ani netreba objasnovať, na plnkou naplnené torty, ktoré sú už v tomto štádiu postavené na sebe, opatrne nalepujeme plátky, ktoré si pracovne pridržiavane pomocou krúžku z tenšej bavlnky alebo nite. Tú neskôr odstránime a vymeníme za stužku s mašľou. Postup opakujeme na každom poschodí a nakoniec poprášime vŕšky kakaom, prípadne iným práškom vyhovujúcej konzistencie.

Verte mi, ak si myslíte, že už len čítať tento recept je vyčerpávjúce a váš moment M je v dohľadne, stavte radšej na iný elegantný dezert z repertoáru Lady M.


Citát Lady M. pre dnešný deň:
,,Trpezlivosť nás chráni pred urážkami ako šaty pred zimou.´´  LEONARDO DA VINCI

Kto sa bojí laktózy?

Ak ste si niekedy mysleli, že bezlepkové dezerty zákonite nemôžu byť chutné, v podstate ste mali pravdu. V krajine, v ktorej sa momentálne nachádzam, trpí rôznymi kurióznymi diétami asi polovica populácie, a tak som si povedala, že urobím radosťnáhodným pocestným rozdávaním antialergického dezertu. Aj tak som potrebovala ďalší recept pre blog, tak prečo nie.

Avšak Lady M. vie aj z tohto obmedzenia vyťažiť maximum a tak Vám predstavuje úžasnú bezlepkovo - bezlaktózovú roládu. Treba uznať, že vyzerá lepšie ako chutí...preto ju neservírujte vtedy, keď chcete urobiť dojem na budúcich svokrovcov alebo sa prihlásiť do súťaže o najlahodnejší múčnik.

Zapomněla vážení, na jahody mražený..

     

Presne tak. Aj Vy abudnite na mrazené jahody. Aj keď treba uznať, že tie sa niekedy pýšia výraznejšou chuťou než tie gigantické čerstvé v roztomilom košíčku.

Darmo Vám ale budem radiť, presvedčte sa sami o lahodnosti tohto dezertu...(v neposlednom rade aj z vizuálnej stránky!)

Brownies guľky s integrovanými pistáciami.

 

Akokoľvek som sa snažila, nepodarilo sa mi vymyslieť kreatívnejší názov. Treba uznať, že po Mozart Kugeln by som aj tak neprišla s niečím prevratným, a tak som to radšej vzdala.

Treba však uznať, že ani tento recept nie je extra zaujímavý a prevratný, i keď pochádza z hlavy samej veľkej Lady M.,

Pokračovať v samochvále môžem aj vrámci poznámky pod čiarou, a tak sa pre túto chvíľu radšej presúvam do fázy ,,recept´´.

Co je doma, to se počítá (alebo deň otcov u Lady M.)...

Je tu leto. Jahodová sezóna v plnom prúde, ovocie v letákoch vo výhodnej cene. Všetko sa rozpúšťa, všetci majú chuť na niečo letné a svieže. Okrem otca Lady Marmelade. Deň bez čokolády pre neho nie je dňom, noc bez čokolády pre neho nie je nocou (doslova). V žilách mu koluje čokoláda a na svet sa pozerá cez čokoládové okuliare.

Neviem ani prečo, ale povedala som si, že mu urobím radosť (v tej danej nanosekunde som si pomyslela, že si dokonca zaslúži, keď už je ten deň otcov, ktorého existenciou, nebyť internetového prehliadača, som si ešte do dnešného rána nebola istá). Načrela som teda do zásuvky s čokoládami (značne vyrabovanej) a začala tvoriť tento skvostný MINI dezert..

Bez zbytočných okolkov, tu je recept: (opäť uvádzam recept pre tortovú formu klasickej veľkosti)

Což takle dát si špenát?

Špenát je ako Robo Mikla. Jedni ho nenávidia, iní milujú. Ja osobne som prívržencom druhej skupiny. Samozrejme, nepatrila som tam od nepamäti...Špenátová polievka s príchuťou hrdzavých kľúčov v jedálni v družine vo mne dodnes vyvoláva syndróm dávenia..avšak odkedy som zistila, že moja matka má v záhrade jeden riadok, pocítila som túžbu prekonať bariéry z minulosti a vtedy som objavila jeho čaro...Začala som teda trpezlivo omývať špenátové lístky, precízne ich ukladať na dosku, sekať...(milovníci špenátu určite pociťujú naživo tú atmosféru a zvukovú kulisu sprevádzanú chrumkavými pazvukmi). Pri príprave špenátových taštičiek som zvolila klasickú receptúru, pri ktorej naplno vynikne chuť špenátu..(samozrejme cesnak som si neodoprela).

Ale teraz k meritu:

Mini roládky s kokosovým krémom

Keď sa spoja dva výrazy typu ,,mini´´ a ,,kokos´´, buďte si istí, že za tým budem ja, Lady M.

A keď sa ešte pritrafí nejaké to čerstvé mascarpone a amaretto... niet pochýb o tom, že ide o kvalitný produkt z produkcie Lady M.

Neviem, čo viac k tomu dodať a tak ponúkam dôkazy namiesto sľubov:

Cheesecake má každý radšej ako Raymonda.

Drahí priatelia...vitajte na mojom blogu!

Pilotný príspevok od Lady Marmelade (za touto prezývkou nehľadajte žiaden skrytý zmysel) nie je ničím iným než kulinárskou stratégiou. Určite mi dáte za pravdu, že internet a všeobecne táto planéta je plná cheesecake-ov...na druhej strane však platí staré známe pravidlo..cheesecake-ov nie je nikdy dosť!

Preto Vám prinášam aj ja ten svoj...recept je pomerne klasický, možno sa však inšpirujete mojím MINI rozmerom..alebo návrhom servírovania...(alebo možno aj nie).

Avšak! Aby nedošlo k nejakej tragédii, uvediem recept pre cheesecake klasických rozmerov...ak by si niekto nečítal moje komentáre (čo teda nikomu nemožno zazlievať, nakoľko mi steká ešte blogerské mlieko po brade) a pripravoval klasickú veľkosť.