utorok 20. novembra 2012

Natália, cupcake mi naspäť vráť...



Keď som prijala pozvanie na B-day párty mojej veľmi dobrej kamarátky a diétnej supútničke - Natálie, bolo mi jasné, že objaviť sa bez nejakej pochúťky by bolo absolútne neprípustné. Bohužiaľ, vďaka časovej tiesni som sa nemohla ,,vyšantiť´´ na ďalšej poschodovej torte, a tak som si spomenula na časovo menej náročné cupcakes vábneho výzoru, ktoré som kedysi ukradla Marthe Stewart. Samozrejme, to by som nebola ja, keby som si recept trošku neprispôsobila...a krém som vytvorila sama v danej chvíli (avšak netvrdím, že nejaký podobný už neexistuje a ak áno, určite mi ho z pomsty ukradla Martha)
Dodatočne sa teda ospravedlňujem Natáliinej diéte a zároveň všetkým hosťom, ktorým sa jeden neušiel.

piatok 16. novembra 2012

Gaštanové tortičky



Je tu jeseň...nič sa nepári, slnko nesvieti, nie je počuť detský smiech a voda neláka. Čo už nám teda ostáva, než sa začať prejedať. Možno Vám napadá iný spôsob ako zahnať pocity frustrácie, avšak  ja osobne tento hodnotím ako najefektívnejší a najbezbolestnejší, dokonca bez trvalých následkov.
A ktorú inú surovinu než gaštany by sme mohli povýšiť na tento post!

Lady Monte


Monte monte tralala, monte to je dobrota, je to monte od zotta. Pravdepodobne zvučka známej reklamy na detský mliečny dezert neobsahovala ani jedno z uvedených slov. Pre Lady M. to však nie je žiadny problém a ako správny budúci kreatívec si vymyslela vlastný (či by som sa uživila, posúďte sami). Veď kto by si to už pamätal. Sú tomu roky, čo som ťahala matku do sektoru s chladiacim pultom a sľubovala večnú poslušnosť za štyri maličké tégliky lieskovo-orieškového krému.
Trvalo celých (povedzme 20 rokov), kým som objavila tajnú receptúru tohto skvostu. Cítite to napätie? Ak nie, mali by ste začať, pretože v nasledujúcich riadkoch sa s Vami podelím o recept, ktorý zmení Váš doterajší život. Možno aj Vašu váhu. A frekvenciu výskytu zubných kazov.
Klamem. Odhalili ste ma. Na tento recept som prišla úplnou náhodou, keď som ako obvykle, v hriešne pokročilej nočnej hodine, vyjedala mascarpone lyžičkou následne ponorenou do nutelly. Avšak tento bleskový objav vtlačil do mojej duše nezmazateľnú pečať! 

sobota 10. novembra 2012

Tekvička so zabudovanou pavučinou


Viem, viem. Už opäť nedodávam recepty v dostatočnom predstihu. Čo však zmôžem, čas je luxus. Utešujme sa snáď iba tým, že aj tak by sa nikto z Vás nepustil do výroby tejto halloweenskej kreácie. V našich končinách aj tak tento sviatok nenadobudol status akcie roka, tak načo by sme sa trápili. Tam, kde mu pripisujú magickú hodnotu a každoročne stroja rôzne ceremoniály, tam mali tento rok iné aktivity.

Prejdime teda k podstate a predstavme si tieto kreatívne pretransformované mini bábovky. Samozrejme nie je problém ich vyhotoviť aj v klasickej veľkosti. Avšak jedine pokiaľ ste schopní vyplniť povestnú bábovkovskú dieru v strede. Alebo máte k dispozícii neexistujúcu bezotvorovú formu.





Bez zbytočných odbočiek:
2 mini (prípadne veľké) bábovky
Mascarpone
Kyslá smotana
Práškový cukor
Vanilkový cukor
1 vajce
Jemný tvaroh
Vanilkový lusk
Šľahačka
Horká čokoláda
Oranžové farbivo

Bábovka č.1 (tá s pavučinou) je vlastne iba malý cheesecake bez sušienkového základu. Potrebovali sme teda 1 mascarpone, cukor, vajce, trošku šľahačky, vanilkový lusk. Túto vyšľahanú zmes sme dali upiecť podla modelu cheesecake klasik, t.j. pri tejto veľkosti cca 15 minút vo vodnom kúpeli. Po vychladnutí ho potrieme smotanou zmiešanou s vanilkovým cukrom. Necháme poriadne stuhnúť a roztopenou čokoládou pomocou cukrárskeho vrecka kreslíme pavučinu. Tadá, bábovka č. 1, ktorá vlastne nie je bábovkou, je na svete.





Bábovka č.2 (tekvicový kryt) je, dalo by sa povedať, klasická bábovka. Recept na bábovku neuvádzam, nakoľko je to rodinné tajomstvo (týmto sa Vám snažím naznačiť, ako veľmi sa mi nechce opisovať prípravu chronicky známeho múčnika). Upečieme si teda bábovku a po vychladnutí ju natrieme hrubou vrstvou šľahačky zmiešanej s jemným tvarohom, cukrom podľa chuti a oranžovým farbivom. Po vytvarovaní aspoň približného tvaru tekvice necháme pokrievku stuhnúť. Neskôr použitím štetca prifarbíme farbivom výraznejšej oranžovej potrebné zárezy. Dozdobíme stopkou a lístočkom vlastnej výroby, prípadne nevlastnej.




Oranžovou tvaroho-šľahačkou potrieme aj spodnú časť, aby tvorili dojem rozkrojenej tekvice.
Servírujeme najlepšie tesne vedľa seba, prípadne položenú jednu cez druhú, aby bolo vidno pavučinu ale zároveň aby jemné čokoládové čiary nepopraskali. Tento návrh servírovania som už kvôli nátlakom degustátorov nestihla zvečniť, ponechám túto ideu teda na Vašej predstavivosti. Veď predsa máte celý rok na to, aby ste si to v pokoji premysleli!



Citát Lady M. pre dnešný deň:
„Jediné obmedzenia, které v ľudských životoch existujú si kladieme my sami.“ Konfucius