Nemám rada Silvestra. Podľa mňa sa tento pseudosviatok preceňuje a to
mi iba pije krv. Každý niečo plánuje už od leta, pritom ešte deň pred dňom D
lajkuje na facebooku skupinu: last minute silvestrovské pobyty juuuh huuuh.
Priznajme si to, akokoľvek tento deň plánujeme, vždy je a bude nanič. Naše
očakávania predčia realitu a my namiesto vysnívaného silvestrovského
romantického vzplanutia o polnoci (ak teda o tejto polnoci
v akom-takom delíriu dokážeme vnímať realitu), skončíme v lepšom
prípade pobozkaní od najlepšej kamarátky psa s obhorenou ofinou
z prskavky po záruke, na chrbte s fľakom od červeného vína, ktoré sme
ani nepili (a ani si nevieme vybaviť, kto ho pil). Prinajlepšom sa na druhý deň
zobudíme v rozumnom čase s neuveriteľnou bolesťou záočných
svalov a len tak-tak dodržíme slovo a dostavíme sa na otravný nedeľný
obed u babky, na ktorom sťažka skonzumujeme blahodarný výluh
z operenca. Je teda jedno, či sme v Dubaji alebo vo Vyšnom Komárniku,
tak či tak sme všetci na jednej lodi. Lodi zúfalcov, bažiacich po sóde
bikarbóne a pomfritkách z najbližšieho fast foodu. Tento rok uznávam,
že aj mne tak trochu padli plány ale to ešte nič nemení na tom, že sa pokojne
môžeme prejesť a v prípade plnoletosti aj prepiť. A čím by sme
sa prejedali, ak nie týmito mini hamburgeríkmi, ktoré sú rozkošné a navyše
padnú presne do ruky! Ruky dojčaťa.