Papardelle con blabla alias domáce papardelle s hľuzovkovým olejom, mandlami, makom a sušenými slivkami

Hľuzovky. Považujem ich za zázrak prírody. Ak by som si mala vybrať medzi amputáciou končatiny a poslednou čiernou hľuzovkou na svete, vybrala by som si hľuzovku. Dokonca by mi stačila aj polovica.

Avšak nakoľko som si tento recept vymyslela v poslednej chvíli (priznávam, nevymyslela som ho úplne ale pozmenila som ho natoľko, že by ho vlastná mater nespoznala), a tak na kúpu hľuzoviek som nemala priestor..aj keď z osobnej skúsenosti viem, že ani týždeň by nebol dosť na zaobstaranie tejto vzácnej suroviny..ale pre Lady M. nie je nič nemožné a teda sľubujem, že nabudúce prídu hľuzovky v súlade s poriadkom.. 

Použila som teda hľuzovkový olej, ktorý ma milo prekvapil a za svoje suplovanie by sa teda naozaj nemusel hanbiť... (iba trošku ale pri jeho cene, čo by sme aj mohli čakať)

 

Základom úspechu tejto kreácie sú však okrem zatuchnutej príchute hľuzoviek aj domáce cestoviny. Nakoľko tento recept neobsahuje priveľa ingrediencií a dáva teda priestor vyniknúť chuti cestovín, určite by som volila cestoviny domáce, minimálne nejaké predražené, ktoré domácu chuť aspoň sľubujú.

Potrebujeme:
na cesto (pre 2 osoby):                                           komponenty:
100g múky                                                             hľuzovkový olej (prípadne stružlinky hľuzovky)
1 vajce                                                                    nasekané mandle
1 PL oleja (nie olivového)                                     mak
soľ                                                                          olivový olej
                                                                               soľ
                                                                               parmezán + sušené slivky na ozdobu

Cesto spracúvame spôsobom, že múku s vajíčkom, štipkou soli a olejom miesime až kým nám nevznikne hladká hmota, t.j. až kým nám neodchádza zápästie na oboch rukách od bolesti. Takto spracované cesto prikryjeme sklenenou miskou a na 30 minút pred ďalším spracovaním ho necháme odpočívať. V pokoji.
Po 30 minútach ho prepustíme zo skleníkového väzenia a začneme vaľkať na hrúbku 1 mm - presne tak, 1 mm. A krájame ho na požadovaný tvar, v tomto prípade na cca 1 cm široké rezance. Ponoríme ich do vriacej vody a  necháme variť cca 7-9 minút na požadovaný al dente stav.

Asi 3 minúty pred dovarením cestovín si na troške obyčajného oleja opražíme nasekané mandle, ktoré posolíme..to by bolo asi všetko.
Uvarené a odkvapkané cestoviny nakoniec pridáme do mandľovej zmesi a premiešame...pridáme hľuzovkový olej a poprášime celým makom.
Navrch každého taniera pridáme plátky parmezánu a sušené slivky, ktoré sme si predtým uvarili v troške vody s koňakom.

Primitívne ale kreatívne a chutné!

A pamätajte, ak by Vám to chutné nepripadalo, ešte vždy si na to môžete dať kečup.

Citát Lady M. pre dnešný deň:
,,Predstavivosť vládne svetu.´´ Napoleon Bonaparte

Happy B-day, Lady M.!

     Áno...Lady M. je opäť o rok staršia. Nebuďme však príliš konkrétni a časové údaje ponechajme v hmlistom zákutí našej predstavivosti..
Nakoľko je Lady M. elegán a tak trochu klasik, pri vyslovení slova narodeninová ,,torta´´ sa jej v mysli začne rozbaľovať namiesto balíčka bielej umelohmotnej pasty, sľubujúcej ,,chuť marcipánu´´, pravá nefalšovaná čokoláda..(minimálne teda, ak ide o tortu pre uspokojenie jej odborného a umeleckého očka)

V prvých momentoch tvorenia tejto čokoládovej kreácie, som sa stretla  s nepochopením zo strany rodinných príslušníkov, pretože 3 poschodia sú vraj zbytočný výplod mojej megalomanskej povahy..
Na ICH prekvapenie však už o dva dni neskôr nebolo čo ponúknuť náhodným gratulantom, pretože celá padla za obeť neúprosným chúťkam... (vrátane dekorácií)

   Rada sa teda s vami podelím o tento recep, možno aj preto, že sa veľmi neobávam konkurencie. Málokomu sa totiž chce investovať do zdanlivo jednoduchej torty takmer 2 dni čistého pracovného času, obarený prst (prípadne dva), cez 4 kvalitné čokolády a...to je vlastne všetko.

Nenechajte sa ale odradiť úrazmi ani investíciou..pretože ak hľadáte dych vyrážajúci elegantný dezert, táto torta je správnou voľbou..

Čokoládová torta s kávovým krémom:

Cesto:
8 vajec
1,5 hrnčeka kryštálového cukru
1,5 lyžičky prášku do pečiva
1,33 hrnčeka polohrubej múky
4-5 lyžíc kakaa

Krém:
3 vajcia
3 lyžice kryštáľového cukru
125g mascarpone
1 vanilkový cukor
2 PL mletej kávy
1 ristretto (veľmi silné malé espresso)

Dekorácie:
3 kvalitné horké čokolády
3 lyžice stuženého tuku
3 stužky ľubovoľnej farby
pralinky
kakao


*Suroviny sú rozpočítané na 3 poschodia torty, pričom najväčšia má priemer 25 cm a najmenšia cca 12 cm.

Začneme pečením troch korpusov, ktoré si predtým klasicky vystelieme papierom na pečenie. Keďže cesto na všetky tri poschodia je rovnaké, manipulovať s ním sa nám bude veľmi jednoducho.
Prípravu cesta snáď ani nie je potrebné uvádzať ale predsa aspoň v skratke: vyšľaháme si bielka, pridáme cukor, žĺtka a nakoniec múku vopred zmiešanú s kakaom a kypriacim práškom. Pečieme na teplote 160° cca 40 minút najväčšiu, 20 minút strednú a 10 minút najmenšiu....alebo podľa potreby.

Krém pripravujeme ako klasický žĺtkový krém, kto by však nevedel, čo tento názov označuje, krátke vysvetlenie: 3 vajcia, 3 lyžice cukru a vanilkový cukor najskôr meirne rozšľaháme v miske, ktorú neskôr vložíme do tzv.vodného kúpeľa a to tak, že umiestnime misku na hrnic, v ktorom vrie voda..mixujeme až do zhustnutia, kedy budú vajcia pripomínať puding. Pridáme kakao predtým rozmiešané v troške horúceho mlieka (pričom stále mixujeme). Zmes necháme vychladnúť, potom primiešame kávu, ristretto a mascarpone. Toľkoto teda ku krému.

Dekorácie:

Je prípustné obložiť okraje torty aj čokoládou, ktorú iba nalámeme na požadovanú dĺžku prúžkov, avšak oveľa profesionálnejšie vyzerajú vlastnoručne narezané tenké plátky.
 Vo vodnom kúpeli si teda rozpustíme čokoládu so stuženým tukom. Keď bude tekutá a hladká, vylejeme ju na papierom alebo alobalom vopred vyložený plech a necháme stuhnúť (najlepšie v mrazničke).
Po vybratí čokolády opatrne odstránime alobal alebo papier a na skle alebo inej hladkej podožke tenkým nožom vopred namočeným do horúcej vody krájame rovnako veľké prúžky.

Ďaľší postup azda ani netreba objasnovať, na plnkou naplnené torty, ktoré sú už v tomto štádiu postavené na sebe, opatrne nalepujeme plátky, ktoré si pracovne pridržiavane pomocou krúžku z tenšej bavlnky alebo nite. Tú neskôr odstránime a vymeníme za stužku s mašľou. Postup opakujeme na každom poschodí a nakoniec poprášime vŕšky kakaom, prípadne iným práškom vyhovujúcej konzistencie.

Verte mi, ak si myslíte, že už len čítať tento recept je vyčerpávjúce a váš moment M je v dohľadne, stavte radšej na iný elegantný dezert z repertoáru Lady M.


Citát Lady M. pre dnešný deň:
,,Trpezlivosť nás chráni pred urážkami ako šaty pred zimou.´´  LEONARDO DA VINCI

Kto sa bojí laktózy?

Ak ste si niekedy mysleli, že bezlepkové dezerty zákonite nemôžu byť chutné, v podstate ste mali pravdu. V krajine, v ktorej sa momentálne nachádzam, trpí rôznymi kurióznymi diétami asi polovica populácie, a tak som si povedala, že urobím radosťnáhodným pocestným rozdávaním antialergického dezertu. Aj tak som potrebovala ďalší recept pre blog, tak prečo nie.

Avšak Lady M. vie aj z tohto obmedzenia vyťažiť maximum a tak Vám predstavuje úžasnú bezlepkovo - bezlaktózovú roládu. Treba uznať, že vyzerá lepšie ako chutí...preto ju neservírujte vtedy, keď chcete urobiť dojem na budúcich svokrovcov alebo sa prihlásiť do súťaže o najlahodnejší múčnik.

Zapomněla vážení, na jahody mražený..

     

Presne tak. Aj Vy abudnite na mrazené jahody. Aj keď treba uznať, že tie sa niekedy pýšia výraznejšou chuťou než tie gigantické čerstvé v roztomilom košíčku.

Darmo Vám ale budem radiť, presvedčte sa sami o lahodnosti tohto dezertu...(v neposlednom rade aj z vizuálnej stránky!)

Brownies guľky s integrovanými pistáciami.

 

Akokoľvek som sa snažila, nepodarilo sa mi vymyslieť kreatívnejší názov. Treba uznať, že po Mozart Kugeln by som aj tak neprišla s niečím prevratným, a tak som to radšej vzdala.

Treba však uznať, že ani tento recept nie je extra zaujímavý a prevratný, i keď pochádza z hlavy samej veľkej Lady M.,

Pokračovať v samochvále môžem aj vrámci poznámky pod čiarou, a tak sa pre túto chvíľu radšej presúvam do fázy ,,recept´´.

Co je doma, to se počítá (alebo deň otcov u Lady M.)...

Je tu leto. Jahodová sezóna v plnom prúde, ovocie v letákoch vo výhodnej cene. Všetko sa rozpúšťa, všetci majú chuť na niečo letné a svieže. Okrem otca Lady Marmelade. Deň bez čokolády pre neho nie je dňom, noc bez čokolády pre neho nie je nocou (doslova). V žilách mu koluje čokoláda a na svet sa pozerá cez čokoládové okuliare.

Neviem ani prečo, ale povedala som si, že mu urobím radosť (v tej danej nanosekunde som si pomyslela, že si dokonca zaslúži, keď už je ten deň otcov, ktorého existenciou, nebyť internetového prehliadača, som si ešte do dnešného rána nebola istá). Načrela som teda do zásuvky s čokoládami (značne vyrabovanej) a začala tvoriť tento skvostný MINI dezert..

Bez zbytočných okolkov, tu je recept: (opäť uvádzam recept pre tortovú formu klasickej veľkosti)

Což takle dát si špenát?

Špenát je ako Robo Mikla. Jedni ho nenávidia, iní milujú. Ja osobne som prívržencom druhej skupiny. Samozrejme, nepatrila som tam od nepamäti...Špenátová polievka s príchuťou hrdzavých kľúčov v jedálni v družine vo mne dodnes vyvoláva syndróm dávenia..avšak odkedy som zistila, že moja matka má v záhrade jeden riadok, pocítila som túžbu prekonať bariéry z minulosti a vtedy som objavila jeho čaro...Začala som teda trpezlivo omývať špenátové lístky, precízne ich ukladať na dosku, sekať...(milovníci špenátu určite pociťujú naživo tú atmosféru a zvukovú kulisu sprevádzanú chrumkavými pazvukmi). Pri príprave špenátových taštičiek som zvolila klasickú receptúru, pri ktorej naplno vynikne chuť špenátu..(samozrejme cesnak som si neodoprela).

Ale teraz k meritu:

Mini roládky s kokosovým krémom

Keď sa spoja dva výrazy typu ,,mini´´ a ,,kokos´´, buďte si istí, že za tým budem ja, Lady M.

A keď sa ešte pritrafí nejaké to čerstvé mascarpone a amaretto... niet pochýb o tom, že ide o kvalitný produkt z produkcie Lady M.

Neviem, čo viac k tomu dodať a tak ponúkam dôkazy namiesto sľubov:

Cheesecake má každý radšej ako Raymonda.

Drahí priatelia...vitajte na mojom blogu!

Pilotný príspevok od Lady Marmelade (za touto prezývkou nehľadajte žiaden skrytý zmysel) nie je ničím iným než kulinárskou stratégiou. Určite mi dáte za pravdu, že internet a všeobecne táto planéta je plná cheesecake-ov...na druhej strane však platí staré známe pravidlo..cheesecake-ov nie je nikdy dosť!

Preto Vám prinášam aj ja ten svoj...recept je pomerne klasický, možno sa však inšpirujete mojím MINI rozmerom..alebo návrhom servírovania...(alebo možno aj nie).

Avšak! Aby nedošlo k nejakej tragédii, uvediem recept pre cheesecake klasických rozmerov...ak by si niekto nečítal moje komentáre (čo teda nikomu nemožno zazlievať, nakoľko mi steká ešte blogerské mlieko po brade) a pripravoval klasickú veľkosť.