Opäť sa spoza každého rohu prikrádajú Amorovia,
Erosovia, potulní umelci s ukulele a srdcia rôznych rozmerov a z rôznych
materiálov. Od čokolády obalenej v červenom chemlone po šáločky z ružového
bakelitu. Nemôžem povedať, že by som bola zástancom tohto sviatku, aj keď
uznávam, že nejaký ten šperk, nehnuteľnosť alebo marcipán v čokoláde ma nikdy
nenechá chladnou. Na druhej strane mi však ale strašne pijú krv tí ľudia, čo už
týždeň dopredu zdieľajú rôzne hejtovacie obrázky ako nenávidia Valentína a aký
je to komerčný sviatok a rôzne prostredníky pred regálmi so srdiečkami. Podľa
mňa, nech si s týmto dňom každý vynaloží ako sám chce. Každopádne či už na
Valentína alebo inokedy, vždy si nájdime čas na niečo delikátne v tvare hrocha,
meteoritu alebo trebárs aj srdca.. Toto je môj najobľúbnejší dezert, ktorý je
už síce chronicky známy ešte z učebnice nemčiny pre ôsmy ročník základných
škôl ale pre tých, ktorí ho ešte neskúšali alebo na neho zabudli, je absolútne
geniálny, a čo je dôležité, je veľmi jednoduchý a časovo nenáročný!
Nechoďme teda okolo horúcej kaše: